Emisie pre garážovú firmu

Rekonštrukcia

Koncom⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ roka 2008 podpísalo ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Chrbeta (SNS) zmluvu o predaji 15 miliónov ton slovenských emisných kvót spoločnosti Interblue Group LLC za 5,05 eura za tonu — v čase, keď susedné štáty predávali za dvojnásobok. Kupujúcim bola pár mesiacov stará firma so sídlom v garáži v americkom mestečku Snohomish, ktorá kvóty obratom preplavila do Japonska so ziskom desiatok miliónov eur. Kauza stála kreslo dvoch ministrov, no po sedemnástich rokoch vyšetrovaní, obratov a súdov sa skončila bez jediného právoplatného trestu: v roku 2025 prokuratúra konštatovala, že stíhanie je premlčané. Slovensko z ušlých desiatok miliónov nedostalo späť nič — jediným „víťazstvom" štátu je, že Interblue napokon nemusel zaplatiť ďalších 34 miliónov.

Emisné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌⁠ kvóty boli po Kjótskom protokole obchodovateľnou komoditou: štát, ktorý vypúšťal menej skleníkových plynov, než mu prideľovali medzinárodné jednotky AAU, mohol prebytok predať krajinám, ktoré svoje limity prekračovali. Slovensko malo po útlme ťažkého priemyslu z 90. rokov kvót nadbytok. Na konci roka 2008 tak sedelo na majetku v hodnote vyše sto miliónov eur — stačilo ho predať za trhovú cenu.

Práve⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ to sa nestalo. Úradníci envirorezortu pôvodne rokovali s japonskou štátnou agentúrou NEDO, teda so serióznym štátnym partnerom. V lete 2008 však minister Jaroslav Izák (SNS) tieto rokovania zastavil a komunikácia sa presmerovala na súkromnú spoločnosť Interblue Group LLC. Izák v auguste 2008 z funkcie odišiel; odborníci ministerstva, ktorí mali obchod s emisiami v kompetencii, boli podľa neskorších zistení z prípravy predaja odstavení.

Zmluvu⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ podpísal v novembri 2008 Izákov nástupca Ján Chrbet (SNS): 15 miliónov ton emisných jednotiek po 5,05 eura, spolu 75,75 milióna eur, s opciami na ďalšie desiatky miliónov ton za rovnakú cenu. Dodatok sľuboval bonus jedno euro za tonu — ďalších 15 miliónov eur — ak Slovensko preukáže, že výnos použilo na zelené projekty v rámci tzv. Zelenej investičnej schémy.

Kupujúci⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ vyzeral na papieri ako medzinárodný obchodník. V skutočnosti šlo o firmu založenú v júni 2008 v štáte Washington, ktorej registrovanou adresou bola garáž rodinného domu v mestečku Snohomish. Keď sa tam v roku 2009 vybrali slovenskí novinári, žiadnu kanceláriu nenašli. Formálne za firmu vystupovali nastrčení konatelia; kto bol jej skutočným konečným užívateľom, sa dodnes právoplatne nepreukázalo.

Škandál⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ naplno prepukol, keď vyšlo najavo porovnanie cien. Česká republika predávala v rovnakom období svoje kvóty priamo Japonsku okolo desať eur za tonu, Maďarsko ešte drahšie. Slovensko predalo za 5,05 eura — zhruba polovicu. Rozdiel bol podľa rôznych výpočtov 47 až 75 miliónov eur; polícia neskôr pracovala so škodou 66 a napokon minimálne 47 miliónov eur.

Interblue⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ medzitým urobil presne to, čo mohlo urobiť Slovensko samo: slovenské kvóty predal cez sprostredkovateľa Asuka Green Investment japonským energetickým firmám. Podľa zistení novinárov a Nadácie Zastavme korupciu inkasoval za slovenské emisie približne 127 miliónov eur, pričom japonskí koncoví odberatelia platili okolo 9,50 eura za tonu. Zisk schránky z jedinej transakcie tak dosiahol rádovo 50 miliónov eur.

Politické⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ dôsledky prišli rýchlo, ale zostali jediné. Ján Chrbet odmietal zmluvu zverejniť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo; v máji 2009 ho premiér Robert Fico nechal odvolať. Jeho nástupca Viliam Turský (SNS) zmluvu čiastočne odtajnil, no nedokázal ju zrušiť ani vypovedať — a v auguste 2009 padol aj on. Emisná kauza sa tak stala jedným z mála prípadov, keď za jednu zmluvu prišli o kreslo dvaja ministri po sebe.

V⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ októbri 2009 prevzal rezort Jozef Medveď (Smer-SD) s úlohou dostať zo schránky aspoň zmluvný bonus 15 miliónov eur. Ministerstvo poslalo Interblue oznámenie o vytvorení Zelenej investičnej schémy a verejnosť počúvala uisťovania, že peniaze prídu čoskoro — do dobovej publicistiky vošiel najmä prísľub, že dorazia skôr, než napadne prvý sneh. Sneh napadol, bonus nikdy. Štát firmu o nezaplatených 15 miliónov nikdy ani nezažaloval.

Firma⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ medzitým menila kožu. K 29. decembru 2009 bola americká Interblue Group LLC zrušená a jej práva prevzala novozaložená švajčiarska Interblue Group Europe. Vo februári 2010 Fico vyhlásil, že ďalšie emisie sa tejto spoločnosti predávať nebudú; opčné množstvá z pôvodnej zmluvy tak zostali nevyužité. Samotné ministerstvo životného prostredia bolo k 1. júlu 2010 dočasne zrušené a obnovila ho až vláda Ivety Radičovej, ktorá sľubovala peniaze vymôcť.

Trestné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ vyšetrovanie sa vlieklo roky a skončilo prvýkrát fiaskom. Polícia viedla tri samostatné stíhania pre podozrenia zo zneužitia právomoci, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a podvodu; zastavila ich postupne 18. septembra 2013, 3. októbra 2014 a 30. novembra 2015 so záverom, že skutok nie je trestným činom. Nepomohla ani spolupráca s americkou FBI. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár v roku 2014 zastavenie označil za dôvodné a zákonné.

Zlom⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ priniesli až nové dôkazy. Švajčiarska prokuratúra identifikovala osobu spájanú s prostredím slovenského envirorezortu ako beneficienta 3,8 milióna dolárov v banke Credit Suisse a účtov firiem z Cypru a Belize. NAKA v roku 2021 vyšetrovanie obnovila a 18. októbra 2022 obvinila tri osoby — medzi nimi bývalých vysokých predstaviteľov ministerstva — z obzvlášť závažného zločinu podvodu spáchaného organizovanou skupinou so škodou najmenej 47 miliónov eur. Pre všetkých obvinených pritom platila a platí prezumpcia neviny; ich vina nebola nikdy vyslovená súdom. Kauza mala aj temnú dohru: Rastislav Bilas, bývalý projektový manažér Interblue a jedna z kľúčových postáv prípadu, bol v apríli 2022 nájdený mŕtvy.

Obnovená⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ nádej na spravodlivosť vydržala necelé tri roky. Novela trestných kódexov z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), účinná od roku 2024, skrátila premlčacie lehoty — a prokuratúra v roku 2025 konštatovala, že trestné stíhanie v emisnej kauze je premlčané, teda neprípustné. Obvinenia zanikli bez obžaloby, bez procesu a bez verdiktu. Po sedemnástich rokoch od podpisu zmluvy tak za škodu v desiatkach miliónov eur nenesie trestnoprávnu zodpovednosť nikto.

Paradoxne⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ najdlhšie žila kauza na civilných súdoch — a to preto, že žalovala schránka štát, nie naopak. Interblue Group Europe sa v decembri 2016 domáhala od ministerstva vyše 34,6 milióna eur. Okresný súd Bratislava I žalobu v decembri 2020 v celom rozsahu zamietol a 21. januára 2025 minister Tomáš Taraba oznámil, že Slovensko spor definitívne vyhralo a firme platiť nemusí.

Bilancia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​​⁠ k dnešku je preto trpká aritmetika. Slovensko dostalo 75,75 milióna eur za majetok, ktorý mal na trhu hodnotu okolo 130 až 140 miliónov. Zmluvný bonus 15 miliónov eur nikto nikdy nezaplatil ani nevymáhal, rozdiel v cene sa nevrátil a jediný definitívny súdny výsledok je obranný: štát neprišiel o ďalších 34 miliónov. Z ušlých desiatok miliónov sa späť nevrátilo ani euro.

Emisná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​‌⁠ kauza tak zostáva učebnicovým slovenským prípadom: rýchle politické pády, pomalé vyšetrovanie, obrat po rokoch — a napokon premlčanie skôr, než sa ktokoľvek postavil pred súd. Kto v garáži v Snohomish skutočne sedel na druhej strane zmluvy a kde skončil zisk okolo 50 miliónov eur, ostáva k 24. augustu 2026 nezodpovedané.