Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Streľba v bratislavskej Devínskej Novej Vsi z 30. augusta 2010 je najhorším činom osamelého strelca v histórii samostatného Slovenska. Ľubomír Harman v priebehu niečo vyše polhodiny zastrelil sedem ľudí — šesť členov jednej rodiny zo susedného bytu a okoloidúcu ženu — a pätnásť ďalších zranil, kým ho nezastavil zásah polície a vlastná guľka. Trestné stíhanie sa pre smrť páchateľa skončilo bez procesu a motív zostal oficiálne neobjasnený dodnes. Tragédia však zmenila slovenský zákon o zbraniach: od roku 2011 musia žiadatelia o zbrojný preukaz prechádzať povinným psychologickým vyšetrením.
Pondelok 30. augusta 2010 sa na Ulici Pavla Horova v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves začínal ako obyčajné neskoroletné ráno. Panelové sídlisko na okraji hlavného mesta, pár stoviek metrov od rakúskej hranice, patrilo k pokojnejším adresám Bratislavy. Deti mali pred sebou posledné dni prázdnin, dospelí odchádzali do práce. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa táto adresa v priebehu dopoludnia stane miestom najhoršej streľby v dejinách samostatnej Slovenskej republiky.
Krátko pred 9.45 h vyšiel zo svojej garsónky 48-ročný Ľubomír Harman. Niesol samonabíjaciu pušku odvodenú od armádneho samopalu vzor 58, pri sebe mal aj dve pištole značky CZ a zásobníky s muníciou. Nezamieril von z domu, ale k bytu na treťom poschodí, v ktorom bývala početná rodina — jeho susedia z toho istého vchodu. Práve tam padli prvé výstrely.
V byte zomrelo päť členov rodiny, medzi nimi aj dvanásťročný chlapec. Redakcia z úcty k pozostalým neuvádza podrobnosti; obete boli nájdené v dvoch miestnostiach bytu a nemali šancu sa brániť. Šiestou obeťou sa stal muž patriaci k tej istej rodine, J. P., ktorého strelec zasiahol pri vchode do bytovky. Šesť ľudí z jednej rodiny — to je rozmer, ktorý nemá v slovenskej kriminálnej histórii obdobu.
Harman potom vyšiel pred panelák a začal strieľať do okolia — do okien, na balkóny, po ľuďoch na ulici. Smrteľne zasiahol 52-ročnú ženu G. K., ktorá s celou udalosťou nemala nič spoločné. Ďalších pätnásť ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi aj trojročné dieťa a zasahujúci policajt, ktorého strela zasiahla do oblasti tváre. Trinásť zranených previezli záchranári do nemocníc, dvoch ošetrili na mieste.
Prvé tiesňové volania prijali operátori okolo 9.45 h a prvé policajné hliadky dorazili na miesto v priebehu niekoľkých minút. Policajti sa ocitli pod paľbou muža s vojenskou puškou, na ktorú ich služobné pištole nestačili. Napriek tomu strelca zamestnali a bránili mu voľne pokračovať v zabíjaní, kým na miesto nedorazila zásahová jednotka. Polícia neskôr uvádzala, že od nahlásenia po zastavenie strelca uplynulo približne 25 minút.
Zásahová jednotka Harmana zasiahla strelou do hrudníka. Bezprostredne nato si smrteľne zranený strelec sám strelil do hlavy — dopoludnie, ktoré sa začalo pred 9.45 h, sa skončilo okolo pol jedenástej s ôsmimi mŕtvymi vrátane páchateľa. Balistická expertíza neskôr spočítala, že Harman počas útoku vystrelil približne 140 nábojov, prevažnú väčšinu z pušky.
Kto bol muž, ktorý spustil paľbu na vlastných susedov? Ľubomír Harman žil sám v garsónke v tom istom dome ako zavraždená rodina. Nikdy sa neoženil, s okolím takmer nekomunikoval a susedia ho opisovali ako nenápadného, nekonfliktného samotára. Posledné dva roky pred činom bol nezamestnaný. Zároveň bol dlhoročným držiteľom zbrojného preukazu a športovým strelcom — všetkých šesť zbraní, ktoré vlastnil, držal legálne a v súlade s vtedajším zákonom.
Práve legálnosť arzenálu sa stala jednou z najbolestivejších otázok celého prípadu. Harman prešiel všetkými procedúrami, ktoré zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach vtedy vyžadoval, a nič v úradných záznamoch nenaznačovalo riziko. Puška odvodená od samopalu vz. 58 bola civilná samonabíjacia verzia vojenskej zbrane — kategória, ktorú si športoví strelci a zberatelia mohli bežne zadovážiť. Toxikologické vyšetrenie po čine ukázalo, že strelec mal v krvi alkohol.
Vyšetrovanie viedla polícia pod drobnohľadom celej krajiny, no od začiatku bolo jasné, že sa nikdy neskončí na súde. Trestné stíhanie bolo po ukončení vyšetrovania v roku 2011 zastavené zo zákonného dôvodu — smrťou páchateľa zanikla trestná zodpovednosť. Kriminalisti zrekonštruovali priebeh útoku prakticky minútu po minúte, preverili Harmanovu minulosť, majetkové pomery aj vzťahy v dome. Odpoveď na kľúčovú otázku však nenašli.
Motív zostal oficiálne neznámy. Harman nezanechal list na rozlúčku, nikomu sa nezveril a jeho čin neohlásili nijaké vyhrážky. V susedstve sa hovorilo o dlhodobom napätí medzi ním a rodinou z tretieho poschodia — o sťažnostiach na hluk a spolunažívanie — no vyšetrovanie nikdy oficiálne nepotvrdilo, že by práve to bolo spúšťačom masakry. Prípad tak zostal uzavretý s faktami, ale bez vysvetlenia.
Slovensko zareagovalo hlbokým otrasom. Vláda Ivety Radičovej vyhlásila na 2. septembra 2010 štátny smútok a krajina sa lúčila s obeťami v tichu, aké sa spája len s najväčšími tragédiami. Devínska Nová Ves sa na dlhé týždne stala miestom pietnych zhromaždení; k domu na Ulici Pavla Horova ľudia nosili sviečky a kvety. Diskusia sa okamžite stočila k otázke, ako mohol nenápadný samotár legálne nahromadiť takú palebnú silu.
Politická odpoveď prišla rýchlo. Minister vnútra Daniel Lipšic presadil sprísnenie zbraňovej legislatívy a Národná rada schválila novelu — zákon č. 128/2011 Z. z., účinný od 1. mája 2011. Najvýraznejšou zmenou sa stalo povinné psychologické vyšetrenie žiadateľov o zbrojný preukaz; podrobnosti posudzovania psychickej spôsobilosti upravila vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 229/2011 Z. z., účinná od 1. augusta 2011. Sprísnili sa aj ďalšie podmienky držania zbraní a posilnila sa výzbroj policajných hliadok, aby už nikdy nestáli proti puške len so služobnými pištoľami.
Nie všetko z pôvodných návrhov však prešlo. Zámer zamedziť civilnému nadobúdaniu samonabíjacích zbraní upravených zo samočinných — teda presne takých, akou bola Harmanova puška — z konečného znenia novely vypadol po odpore športových strelcov a zberateľov. Súčasťou zmien sa naopak stala zbraňová amnestia, vďaka ktorej sa štátu podarilo dostať spod ilegality tisíce nelegálne držaných zbraní. Debata o vojenských samonabíjacích zbraniach v civilných rukách sa na Slovensku aj v Európskej únii vracala ešte roky.
K 24. augustu 2026 zostáva streľba v Devínskej Novej Vsi najhorším útokom osamelého strelca v histórii Slovenskej republiky; vyšší počet obetí si vyžiadala len gangsterská poprava v dunajskostredskom bare Fontána v roku 1999, ktorá však patrí do inej kategórie zločinu. Prípad je právne uzavretý — trestné stíhanie sa smrťou páchateľa skončilo a nikdy nebude mať súdny epilóg. Pre pozostalých, susedov aj zasahujúcich policajtov sa 30. august stal dátumom, ktorý sídlisko pri rakúskej hranici nesie dodnes. A otázka „prečo" zostáva bez odpovede.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Motív: prečo Harman zaútočil práve na susednú rodinu — susedské spory sa nikdy oficiálne nepotvrdili ako spúšťač a vyšetrovanie skončilo bez odpovede.
- 02Prevencia: existoval v Harmanovom správaní signál, ktorý mohol systém pred rokom 2010 zachytiť — a zachytili by ho dnešné povinné psychotesty?
- 03Legislatíva: mal zákaz civilných samonabíjacích verzií vojenských zbraní, ktorý z novely 2011 vypadol, zostať v konečnom znení?
- 04Zásah: mohla rýchlejšia dostupnosť ťažšie vyzbrojených jednotiek znížiť počet obetí v prvých minútach streľby?