Masaker v Devínskej Novej Vsi

Rekonštrukcia

Streľba⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ v bratislavskej Devínskej Novej Vsi z 30. augusta 2010 je najhorším činom osamelého strelca v histórii samostatného Slovenska. Ľubomír Harman v priebehu niečo vyše polhodiny zastrelil sedem ľudí — šesť členov jednej rodiny zo susedného bytu a okoloidúcu ženu — a pätnásť ďalších zranil, kým ho nezastavil zásah polície a vlastná guľka. Trestné stíhanie sa pre smrť páchateľa skončilo bez procesu a motív zostal oficiálne neobjasnený dodnes. Tragédia však zmenila slovenský zákon o zbraniach: od roku 2011 musia žiadatelia o zbrojný preukaz prechádzať povinným psychologickým vyšetrením.

Pondelok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌⁠ 30. augusta 2010 sa na Ulici Pavla Horova v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves začínal ako obyčajné neskoroletné ráno. Panelové sídlisko na okraji hlavného mesta, pár stoviek metrov od rakúskej hranice, patrilo k pokojnejším adresám Bratislavy. Deti mali pred sebou posledné dni prázdnin, dospelí odchádzali do práce. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa táto adresa v priebehu dopoludnia stane miestom najhoršej streľby v dejinách samostatnej Slovenskej republiky.

Krátko⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ pred 9.45 h vyšiel zo svojej garsónky 48-ročný Ľubomír Harman. Niesol samonabíjaciu pušku odvodenú od armádneho samopalu vzor 58, pri sebe mal aj dve pištole značky CZ a zásobníky s muníciou. Nezamieril von z domu, ale k bytu na treťom poschodí, v ktorom bývala početná rodina — jeho susedia z toho istého vchodu. Práve tam padli prvé výstrely.

V⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ byte zomrelo päť členov rodiny, medzi nimi aj dvanásťročný chlapec. Redakcia z úcty k pozostalým neuvádza podrobnosti; obete boli nájdené v dvoch miestnostiach bytu a nemali šancu sa brániť. Šiestou obeťou sa stal muž patriaci k tej istej rodine, J. P., ktorého strelec zasiahol pri vchode do bytovky. Šesť ľudí z jednej rodiny — to je rozmer, ktorý nemá v slovenskej kriminálnej histórii obdobu.

Harman⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ potom vyšiel pred panelák a začal strieľať do okolia — do okien, na balkóny, po ľuďoch na ulici. Smrteľne zasiahol 52-ročnú ženu G. K., ktorá s celou udalosťou nemala nič spoločné. Ďalších pätnásť ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi aj trojročné dieťa a zasahujúci policajt, ktorého strela zasiahla do oblasti tváre. Trinásť zranených previezli záchranári do nemocníc, dvoch ošetrili na mieste.

Prvé⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ tiesňové volania prijali operátori okolo 9.45 h a prvé policajné hliadky dorazili na miesto v priebehu niekoľkých minút. Policajti sa ocitli pod paľbou muža s vojenskou puškou, na ktorú ich služobné pištole nestačili. Napriek tomu strelca zamestnali a bránili mu voľne pokračovať v zabíjaní, kým na miesto nedorazila zásahová jednotka. Polícia neskôr uvádzala, že od nahlásenia po zastavenie strelca uplynulo približne 25 minút.

Zásahová⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ jednotka Harmana zasiahla strelou do hrudníka. Bezprostredne nato si smrteľne zranený strelec sám strelil do hlavy — dopoludnie, ktoré sa začalo pred 9.45 h, sa skončilo okolo pol jedenástej s ôsmimi mŕtvymi vrátane páchateľa. Balistická expertíza neskôr spočítala, že Harman počas útoku vystrelil približne 140 nábojov, prevažnú väčšinu z pušky.

Kto⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ bol muž, ktorý spustil paľbu na vlastných susedov? Ľubomír Harman žil sám v garsónke v tom istom dome ako zavraždená rodina. Nikdy sa neoženil, s okolím takmer nekomunikoval a susedia ho opisovali ako nenápadného, nekonfliktného samotára. Posledné dva roky pred činom bol nezamestnaný. Zároveň bol dlhoročným držiteľom zbrojného preukazu a športovým strelcom — všetkých šesť zbraní, ktoré vlastnil, držal legálne a v súlade s vtedajším zákonom.

Práve⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ legálnosť arzenálu sa stala jednou z najbolestivejších otázok celého prípadu. Harman prešiel všetkými procedúrami, ktoré zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach vtedy vyžadoval, a nič v úradných záznamoch nenaznačovalo riziko. Puška odvodená od samopalu vz. 58 bola civilná samonabíjacia verzia vojenskej zbrane — kategória, ktorú si športoví strelci a zberatelia mohli bežne zadovážiť. Toxikologické vyšetrenie po čine ukázalo, že strelec mal v krvi alkohol.

Vyšetrovanie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ viedla polícia pod drobnohľadom celej krajiny, no od začiatku bolo jasné, že sa nikdy neskončí na súde. Trestné stíhanie bolo po ukončení vyšetrovania v roku 2011 zastavené zo zákonného dôvodu — smrťou páchateľa zanikla trestná zodpovednosť. Kriminalisti zrekonštruovali priebeh útoku prakticky minútu po minúte, preverili Harmanovu minulosť, majetkové pomery aj vzťahy v dome. Odpoveď na kľúčovú otázku však nenašli.

Motív⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ zostal oficiálne neznámy. Harman nezanechal list na rozlúčku, nikomu sa nezveril a jeho čin neohlásili nijaké vyhrážky. V susedstve sa hovorilo o dlhodobom napätí medzi ním a rodinou z tretieho poschodia — o sťažnostiach na hluk a spolunažívanie — no vyšetrovanie nikdy oficiálne nepotvrdilo, že by práve to bolo spúšťačom masakry. Prípad tak zostal uzavretý s faktami, ale bez vysvetlenia.

Slovensko⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ zareagovalo hlbokým otrasom. Vláda Ivety Radičovej vyhlásila na 2. septembra 2010 štátny smútok a krajina sa lúčila s obeťami v tichu, aké sa spája len s najväčšími tragédiami. Devínska Nová Ves sa na dlhé týždne stala miestom pietnych zhromaždení; k domu na Ulici Pavla Horova ľudia nosili sviečky a kvety. Diskusia sa okamžite stočila k otázke, ako mohol nenápadný samotár legálne nahromadiť takú palebnú silu.

Politická⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ odpoveď prišla rýchlo. Minister vnútra Daniel Lipšic presadil sprísnenie zbraňovej legislatívy a Národná rada schválila novelu — zákon č. 128/2011 Z. z., účinný od 1. mája 2011. Najvýraznejšou zmenou sa stalo povinné psychologické vyšetrenie žiadateľov o zbrojný preukaz; podrobnosti posudzovania psychickej spôsobilosti upravila vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 229/2011 Z. z., účinná od 1. augusta 2011. Sprísnili sa aj ďalšie podmienky držania zbraní a posilnila sa výzbroj policajných hliadok, aby už nikdy nestáli proti puške len so služobnými pištoľami.

Nie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ všetko z pôvodných návrhov však prešlo. Zámer zamedziť civilnému nadobúdaniu samonabíjacích zbraní upravených zo samočinných — teda presne takých, akou bola Harmanova puška — z konečného znenia novely vypadol po odpore športových strelcov a zberateľov. Súčasťou zmien sa naopak stala zbraňová amnestia, vďaka ktorej sa štátu podarilo dostať spod ilegality tisíce nelegálne držaných zbraní. Debata o vojenských samonabíjacích zbraniach v civilných rukách sa na Slovensku aj v Európskej únii vracala ešte roky.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​​⁠ 24. augustu 2026 zostáva streľba v Devínskej Novej Vsi najhorším útokom osamelého strelca v histórii Slovenskej republiky; vyšší počet obetí si vyžiadala len gangsterská poprava v dunajskostredskom bare Fontána v roku 1999, ktorá však patrí do inej kategórie zločinu. Prípad je právne uzavretý — trestné stíhanie sa smrťou páchateľa skončilo a nikdy nebude mať súdny epilóg. Pre pozostalých, susedov aj zasahujúcich policajtov sa 30. august stal dátumom, ktorý sídlisko pri rakúskej hranici nesie dodnes. A otázka „prečo" zostáva bez odpovede.