Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Vo štvrtok 11. júna 2020 krátko pred desiatou hodinou rozbil mladý muž sklenenú výplň zamknutých dverí Spojenej školy na Ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach a s nožom vnikol do budovy. Zamestnanci sa mu postavili do cesty — zástupca riaditeľky Jaroslav Budz pri obrane školy utrpel smrteľné zranenia, ďalší štyria ľudia vrátane dvoch detí skončili v nemocnici. Útočníka, dvadsaťdvaročného bývalého žiaka školy, zastrelila polícia pri pokuse o zadržanie. Bol to prvý útok tohto druhu na slovenskej škole a jeho motív zostal navždy neobjasnený.
Štvrtok 11. júna 2020 sa vo Vrútkach začínal ako obyčajný školský deň. Slovensko sa po prvej vlne pandémie postupne vracalo do normálu a do lavíc Spojenej školy na Ulici M. R. Štefánika sa opäť posadili žiaci. Budova, v ktorej sídli základná škola aj gymnázium, mala vstupné dvere zamknuté — bežné opatrenie, ktoré malo v ten deň zohrať dôležitú úlohu.
Okolo desiatej hodiny dopoludnia pristúpil k vchodu dvadsaťdvaročný muž z neďalekého Martina. Keď zistil, že dvere sú zamknuté, rozbil ich sklenenú výplň a vnikol dovnútra. So sebou si priniesol nôž. Podľa neskoršieho stanoviska riaditeľky školy počas celého útoku neprehovoril ani slovo.
Do cesty sa mu okamžite postavili zamestnanci školy. Zástupca riaditeľky Jaroslav Budz sa snažil útočníkovi zabrániť vo vstupe a chrániť deti — pri tomto zákroku utrpel bodné zranenia, ktorým na mieste podľahol. Zranený bol aj školník, ktorý napriek tomu stihol privolať políciu a útočníka následne prenasledoval.
Útočník medzitým vnikol do jednej z tried. Vážne zranil učiteľku, ktorá skončila v nemocnici s poraneniami hrudníka a brucha, a dve deti — dievča utrpelo ľahšie a chlapec vážnejšie bodné poranenia. Všetci zranení boli prevezení do martinskej nemocnice a podľa lekárov boli mimo ohrozenia života. Potom sa muž dal na útek.
Privolaná policajná hliadka ho dostihla viac než 400 metrov od školy, neďaleko jeho bydliska. Pri pokuse o zadržanie sa aktívne bránil nožom, a tak policajti použili strelné zbrane. Útočník zraneniam podľahol. Pri zákroku sa ľahko zranili aj dvaja mladí policajti, ktorých na nohách zasiahla odrazená strela.
Jaroslav Budz mal 62 rokov a škole zasvätil celý profesijný život. Učil matematiku, fyziku a chémiu, od roku 2014 viedol Gymnázium Jozefa Cígera Hronského a po vzniku Spojenej školy pôsobil ako zástupca riaditeľky pre gymnázium a mimoškolskú činnosť. Kolegovia aj žiaci ho poznali ako pokojného a obľúbeného pedagóga. V osudnej chvíli sa nerozhodoval — postavil sa medzi útočníka a deti.
Už večer v deň tragédie sa pri škole konalo spomienkové stretnutie „Sviečka za pána učiteľa Jarka Budza“. Sústrasť vyjadrila prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Igor Matovič, ktorý avizoval návrh na štátne vyznamenanie in memoriam. Krajina, ktorá dovtedy podobný útok na škole nezažila, zostala v šoku.
Útočníkom bol Ivan Č., bývalý žiak školy. Známi ho opisovali ako tichého a uzavretého mladíka; bývalí spolužiaci si spomínali, že sa mu v škole posmievali pre vzhľad, keďže mal rázštep pery. Približne tri mesiace pred útokom pracoval v železničných opravovniach ŽOS Vrútky. Polícia deň po útoku zverejnila, že v decembri 2019 bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie na osemmesačný trest s podmienečným odkladom.
Motív činu sa nikdy nepodarilo objasniť. Vtedajší prezident Policajného zboru Milan Lučanský krátko po útoku uviedol, že pravdepodobne išlo o čin osamelého, možno psychicky narušeného jednotlivca. Verejne sa diskutovalo o dlhodobej šikane, ktorú mal útočník v škole zažívať, táto hypotéza však zostala nepotvrdená. Isté je len to, že si za cieľ vybral školu, do ktorej kedysi sám chodil.
Keďže páchateľ zomrel, prípad sa nikdy nedostal pred súd. Vyšetrovatelia trestné stíhanie približne pol roka po útoku zastavili — trestné stíhanie voči zomretému je zo zákona neprípustné. Osobitne sa preverovalo aj použitie zbraní policajtmi; policajná inšpekcia koncom februára 2021 uzavrela, že zasahujúci príslušníci postupovali v súlade so zákonom.
Tragédiu sprevádzala aj vlna dezinformácií. Poslanec Milan Mazurek a viaceré konšpiračné weby šírili nepravdivé tvrdenia o etnickom pôvode útočníka, ktoré polícia verejne vyvrátila a vo veci podala trestné oznámenie. Prípad sa tak stal aj skúškou toho, ako rýchlo sa okolo národnej tragédie dokáže rozšíriť hoax.
Na hrdinstvo Jaroslava Budza sa nezabudlo. Mesto Vrútky mu 11. septembra 2020 udelilo čestné občianstvo in memoriam za hrdinstvo a celoživotnú pedagogickú prácu. Dňa 27. júna 2021 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam za záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života.
Útok otvoril celospoločenskú debatu o bezpečnosti škôl. Minister školstva Branislav Gröhling hovoril o potrebe lepšieho zabezpečenia budov — kamerových systémoch a jednotných usmerneniach, aby sa podobná udalosť už neopakovala. Školy po celom Slovensku prehodnocovali režim vstupu, práve zamknuté dvere vo Vrútkach totiž útočníka spomalili a dali zamestnancom vzácne sekundy. Do popredia sa dostala aj ochrana takzvaných mäkkých cieľov a prevencia v oblasti duševného zdravia mladých ľudí.
Prípad z Vrútok zostáva uzavretý bez rozsudku a bez odpovede na najťažšiu otázku — prečo. O to zreteľnejšie však z neho vystupuje jedna istota: v momente, keď do školy vtrhlo nebezpečenstvo, sa jej zamestnanci nezachovali ako štatisti, ale ako ochrancovia detí. Jaroslav Budz za to zaplatil najvyššiu cenu a jeho meno sa stalo symbolom tichého učiteľského hrdinstva.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Motív útoku sa nikdy nepodarilo objasniť — bola spúšťačom dávna šikana, psychická porucha, alebo kombinácia oboch?
- 02Mohol systém zachytiť varovné signály skôr — útočník bol pol roka pred činom podmienečne odsúdený za nebezpečné vyhrážanie?
- 03Prečo si za cieľ vybral práve školu, do ktorej sám chodil, a konkrétny deň 11. júna 2020?