Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Dvadsaťpäťročný bývalý policajt Róbert Remiáš zhorel 29. apríla 1996 vo svojom BMW na križovatke v bratislavskej Karlovej Vsi. Nebol náhodnou obeťou: robil spojku Oskarovi Fegyveresovi, bývalému príslušníkovi SIS a kľúčovému svedkovi zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska. Štátna moc mečiarovskej éry najprv tvrdila, že vybuchol plyn; neskoršie expertízy hovorili o náloži pod autom. Ani po tridsiatich rokoch nie je za vraždu nikto obvinený, nieto právoplatne odsúdený.
Róbert Remiáš sa narodil 22. mája 1970 v Bratislave. Slúžil ako policajt, neskôr z bezpečnostných zložiek odišiel a živil sa ako podnikateľ. V apríli 1996 mal dvadsaťpäť rokov, jazdil na BMW s kombinovaným pohonom na benzín a plyn a jeho meno by dnes poznal málokto — keby sa nebol rozhodol pomôcť priateľovi, ktorý sa postavil proti tajnej službe vlastného štátu.
Aby bolo jasné prečo zomrel, treba sa vrátiť do 31. augusta 1995. V ten deň bol Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta, unesený a zavlečený do rakúskeho Hainburgu. Slovensko žilo otvoreným konfliktom medzi prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom a stopy zavlečenia viedli podľa svedkov priamo do Slovenskej informačnej služby, ktorú vtedy riadil Ivan Lexa.
Najnebezpečnejším z tých svedkov bol Oskar Fegyveres, príslušník SIS, ktorý sa na sledovaní prezidentovho syna sám podieľal. Na jeseň 1995 vypovedal, že akciu vykonala tajná služba, a následne ušiel do zahraničia. Doma po ňom zostala rodina, strach — a Róbert Remiáš, jeho blízky priateľ z policajných čias, ktorý mu pomohol zmiznúť, udržiaval s ním kontakt a sprostredkúval mu podporu z domova.
Rola spojky nebola tajomstvom pre toho, kto Fegyveresa hľadal. Remiáš sa v mesiacoch pred smrťou zdôveroval, že je sledovaný a že sa o svoj život bojí. Napriek tomu spojenie s utečeným svedkom neprerušil. V logike kauzy zavlečenia bol práve on niťou, cez ktorú sa dalo dosiahnuť na muža, ktorého výpoveď ohrozovala špičky štátneho aparátu.
V pondelok 29. apríla 1996 okolo 22.15 h prechádzal Remiáš na svojom BMW cez križovatku ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta. Auto roztrhol výbuch a vzápätí ho pohltili plamene. Remiáš nemal šancu; podľa pitvy zomrel na šok a účinky vysokej teploty. Podľa neskorších znaleckých záverov vybuchlo pod vozidlom zhruba 150 až 200 gramov trhaviny.
Prvé vyšetrovanie v mečiarovskej ére však o bombe nechcelo počuť. Oficiálna verzia, opretá o vtedajšiu expertízu, hovorila o technickej poruche plynového pohonu — teda o nehode, za ktorú si obeť vlastne mohla sama. Rodina a nezávislí novinári tejto verzii neverili od začiatku a čas im dal za pravdu: neskoršie posudky záver o výbuchu LPG vyvrátili.
Po páde Mečiarovej vlády na jeseň 1998 sa prípad reálne otvoril. Nové znalecké skúmania potvrdili nálož a v novembri 1999 vzniesli vyšetrovatelia obvinenia voči dvom mužom z prostredia podsvetia — Jozefovi Roháčovi a Imrichovi Oláhovi — ako údajným vykonávateľom. V decembri 2002 pribudlo obvinenie Ivana Lexu, exriaditeľa SIS, z návodu na vraždu.
Vyšetrovacia verzia mala jasnú architektúru: objednávka mala prísť z prostredia tajnej služby a jej realizáciu malo zabezpečiť bratislavské podsvetie okolo Miroslava Sýkoru, vtedajšieho najsilnejšieho bossa mesta. Bola to však konštrukcia stojaca najmä na výpovediach z kriminálneho prostredia — a jej piliere začali fyzicky miznúť.
Miroslava Sýkoru zastrelili 7. februára 1997 pred bratislavským hotelom Holiday Inn. Imrich Oláh zmizol v tom istom roku; až 12. októbra 2005 polícia exhumovala jeho kostrové pozostatky pri obci Hrochoť a oznámila, že ho krátko po Remiášovej smrti mimoriadne brutálne zavraždili ľudia zo skupiny banskobystrického bossa Mikuláša Černáka. Každý, kto mohol o objednávke vypovedať z prvej ruky, bol mŕtvy.
Dňa 18. septembra 2006 prokuratúra trestné stíhanie Roháča, Oláha aj Lexu zastavila s tým, že vykonané dokazovanie ich vinu nepreukázalo; dobové správy spájajú rozhodovanie aj s vtedajším špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Právne je to kľúčový moment: nikto z menovaných nebol za vraždu Remiáša nikdy odsúdený a na všetkých sa plne vzťahuje prezumpcia neviny. V roku 2008 bolo vyšetrovanie prerušené a prípad na roky zamrzol.
Vo februári 2016, pred dvadsiatym výročím, polícia vyšetrovanie obnovila — vedie sa však „vo veci“, teda proti neznámemu páchateľovi. K prelomu zatiaľ neviedlo: k 29. výročiu v apríli 2025 aj k tridsiatemu v apríli 2026 Prezídium Policajného zboru zopakovalo iba to, že trestné stíhanie pokračuje a bližšie informácie poskytnúť nemožno.
Osobitnú kapitolu tvoria Mečiarove amnestie z 3. marca a 7. júla 1998. Tie sa — a to treba povedať presne — na vraždu Remiáša nikdy nevzťahovali; pokrývali skutky súvisiace so zavlečením Kováča ml. a zmareným referendom. Vraždu však zasiahli nepriamo: kým sa nesmelo vyšetrovať zavlečenie, nedal sa súdne uchopiť ani motív Remiášovej smrti. Národná rada amnestie zrušila 5. apríla 2017 a Ústavný súd to 31. mája 2017 potvrdil, čím sa kauza zavlečenia vrátila pred súd.
Jozef Roháč medzitým skončil za mrežami — no za iné skutky. Maďarské súdy mu za vraždu mediálneho magnáta Jánosa Fenyőa (1998) a bombový útok na budapeštianskej ulici Aranykéz (1998) uložili doživotie, právoplatne potvrdené 19. mája 2017. Na Slovensku mu Najvyšší súd 10. decembra 2018 právoplatne potvrdil doživotie za vraždy v kauze zločineckej skupiny sýkorovcov. Vo veci Remiáš však obvinený nie je a vinu v nej vždy popieral.
A tak zostáva vražda Róberta Remiáša jediným politicky najvýbušnejším prípadom deväťdesiatych rokov bez akéhokoľvek konca: bez obvineného, bez obžaloby, bez rozsudku. Jeho matka Anna Remiášová, ktorá sa o smrti syna dozvedela z rozhlasu a v roku 2020 sa stala poslankyňou parlamentu, sa spravodlivosti domáha tridsať rokov. Súvisiaca kauza zavlečenia pritom aj v auguste 2026 stojí na súde bez právoplatného verdiktu — dve rany z roku 1995 a 1996, ktoré slovenská justícia dodnes nezacelila.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Kto vraždu objednal a kto ju vykonal — a dá sa reťazec objednávky ešte vôbec dokázať, keď Sýkora aj Oláh sú desaťročia mŕtvi?
- 02Prečo prvotné vyšetrovanie v rokoch 1996 – 1998 trvalo na verzii výbuchu plynu a kto za túto líniu niesol zodpovednosť?
- 03Bolo zastavenie stíhania Roháča, Oláha a Lexu v septembri 2006 dôsledkom slabých dôkazov, alebo zlyhania (či zámeru) orgánov činných v trestnom konaní?
- 04Prinesie obnovené konanie „vo veci“ z roku 2016 ešte niekedy obvinenie, alebo prípad skončí premlčaním pamäti, keď svedkovia vymierajú?
- 05Dokáže súd právoplatne uzavrieť aspoň kauzu zavlečenia, ktorá je motívom vraždy — keď ani k augustu 2026 nemá verdikt?